Pesničky Básničky Iné fajné veci

Slová

Vymysleli sme si slová. Jemné dotyky duše ale aj tažké zbrane pre naše hádky. Môžme nimi vŕtať do suverénneho ticha, ohriať sa pri nich keď dych vyzerá ako dym, upliesť z nich neviditeľné povrazy a priviazať sa k sebe až do konca nekonečného ľudského rozhovoru o ničom. Alebo len tak z plných pľúc zakričať na billboardy pri ceste nech z nás nerobia kokotov. Dažďu a vetru úprimné vulgarizmy nevadia a skôr či neskôr nás prst prírody vypočuje a zničí hoc ako veľké reklamné klamstvá.
Slovami sa dá zaplaviť celý svet. Škodlivý každodenný slovný smog nás štípe v očiach ale tie najkrajšie slová sú už aj tak dávno vyryté do stromov. Nečudujem sa stromom, že sa nehýbu z miesta, na ktorom boli svedkom veľkých lások. Veľká láska sa už dávno skončila ale stromy kvôli tým naivným slovám zapustili korene ešte hlbšie do stredu zeme. Stále celé lesy stromov čakajú na drobnú písmenkovú ranku a my sa tak málo ľúbime.
Záleží aj od úst. Starým neveríš až kým okolo tých svojich nebudeš mat rovnaké vrásky a nepreskáčeš si život múdreho starca na vlastných nohách a po vlastnej ceste. Potom si sadneš na lavicku namiesto neho a budeš ten svoj slovný hrach hádzať do dalšej neveriacej generácie stien. Mladé ústa nemusia povedať nič. Veríš im akonáhle pocítiš túžbu bozkávať sa s nimi. Uložíš všetko, čo chceš povedať priamo na ženské pery a potom si to už len pravidelne opakujete aby ste nezabudli na to prvé nesmelé ticho, ktorým bolo povedané všetko. Čas ťa neskôr poklepe po pleci a pochváli, že výber pier bol správny alebo ti prinesie nové, ktoré chcú byť ešte zhovorčivejšie.
Vymysleli sme si slová. Slová pred spaním o peknom dnešku a ešte krajšom zajtrajšku, slová zo spánku, čo sa vybrali do sveta bez nášho súhlasu a nechávajú za sebou celú noc otvorené ústa, slová do očí, slová za chrbtom, slová pre hlasný smiech, slová pre očistný plač, slová prvé aj posledné.Aj čarodejnícke formulky, ktoré zatiaľ nepomáhajú ale z  rozprávok viem, že fungujú. Buď máme zlú výslovnost alebo niekto o nás rozhodol, že zázraky zatiaľ nepotrebujeme, že si vystačíme sami. Aj pretekárske slová, čo rýchlosťou svetla obiehajú menšie mestá smerom od kamaráta „pritakávača“ a vracajú sa z opačnej strany naspäť pokrivené na nepoznanie.
Šlabikárové slová sú už dnes neškodné ale niekedy si musel kvôli nim ukončit hry práve v tom najlepšom a sloboda sa ti začala kúskovat na prázdniny. Cezstenové slová sú stále o tom istom. O susedoch, čo sa nevedia rozprávať a majú potrebu to nahlas vykričat akoby sme boli porota, čo dá za pravdu tomu silnejšiemu slovu. Slová, ktoré platia sa menia na esemesky a v hustých intervaloch komplikujú tak jednoduchý dohodnutý plán, že ťa čakám o šiestej pod hodinami. Ani na ne radšej nepozerám nech nevidím za koľko minút sa z platného slova stáva fráza.
Vyber si zo slov tie, ktoré máš najradšej a napíš ich niekomu prstom na chrbát, vyber si tie, na ktoré už dávno niekto čaká a konečne ich povedz bez obalu, vyber si také aby si ta ľudia pamätali. Vyber si veľa alebo len jedno. Alebo si o tom všetkom poďme spolu pomlčat.

predchádzajúci dobrý článok............................................ďalší dobrý článok

Návrat na úvod Poslať e-mail