Pesničky Básničky Iné fajné veci

Niečo, čo mám rád

Mám rád, keď nedeľa nehučí zvukom formúl, keď môžem zaspať pri telke a priberať z maminho koláča. A ak aj hučí tak nech sa aspoň niečo deje, nech nekto vyletí z dráhy, nech to má spád.

Mám rád, ak sa keksík pri rozlepovaní nepoláme a môžem z jeho suchých vrstiev zubami oškabovať plnku. Zvyšok dojedám len tak z princípu a predstavujem si pri tom tažké časy našich predkov, keď sa museli živiť posúchmi. Občas mi mysľou prebehne aj koncentračný tábor a vyhladnuté židodské telá pohľadmi zbierajúce tie moje keksíkové omrvinky. Mám rád zimomriavky z hudby. Keď je pieseň tak dobrá a tak samozrejme jasná, až sa čudujem, že som ju nenapísal sám. Mám rád predčasné zobudenie a zistenie, že ešte hodinu môžem spať. Mám rád dni, keď pod horúcim slnkom chválim vynálezcu piva. Možno je prevtelený do osy, čo okolo mňa lieta a vychutnáva si pochvaly od všetkých ľudí ako som ja. Mám rád mojich pár akordov a ženy prilepené na mojich piesňach. Mám rád vônu dažďa, pach schladeného asfaltu a utopených dážďoviek. Už im to môže byť jedno ale s úctou obchádzam ich vystreté telá s ich frajerskými opaskami. Mám rád, ak nemusím ale chcem. Mám rád tlačenku a ľudí, ktorým sa nemusím ospravedlnovať za to, že si k nej dám aj cibuľu. Mám rád nížinné lenivé rieky a plány o tom, ako si raz ľahnem na dno člna, nechám sa unášat a vyloviť až ďaleko na juhu húfom pekných maďariek. Nebudem im rozumieť nič ale ich bozky budú mať chuť štavnatých červených melónov. Mám rád múdre reči malých detí. Scény, keď sa tí drobní myslitelia nedajú umlčať ani pragmatickou rukou rodiča a rozosmejú okolie. Časom z nich tá múdrosť niekde vyprchá a potom celý život strávia tým, aby ju v starobe znova našli. Ale zatiaľ im fandím. Mám rád vônu mrazu. Stačí sa jej len trochu nadýchnut a viem, že chcem byť vnútri a robiť niečo strašne neužitočné. Mám rád šoférov, čo si vedia na benzínovej pumpe okrem sendviča vziať do auta aj stopára a vyrozprávajú celý svoj životný príbeh niekomu, kto sa tvári, že nemá na lístok. Mám rád, keď sa ženy s balíčkom vreckoviek vracajú do kupé a svojim správaním „akoby nič“ zaženú všetky moje myšlienky na tú hrôzostrašnú záchodovú gymnastiku, na to, že to naozaj majú tažšie. Mám rád mužov, čo majú menej rokov a menej vlasov než ja. Vtedy im viem odpustiť všetko. Mám rád pocit, keď si aj medzi vidiacimi môžem povedat, že som jednooký král. Mám rád jednoduché veci, ktorým nerozumiem a nechcem si ich dat nikdy vysvetliť. Zo všetkých chorôb mám najradšej angínu. Asi preto, že som ju už dvadsat rokov nemal a svoj život si prehltám bez problémov. Mám rád, ak niekto pozorne počúva reči o mojich snoch a začne im veriť viac než ja sám. Ak viem, že smrad psieho útlku má svoj zmysel mám rád aj ten. Mám rád dvadsaťkorunáčky nájdené vo vreckách vecí, ktoré som už dávno nenosil.Vtedy mám pocit človeka s definitívne vyriešenou existenčnou otázkou. Mám rád, ak prstom dočiahnem na dno pohára s džemom a nemusím celý jahodový rituál kaziť sterilnou lyžicou. Mám rád muchy, čo vedia po nahom tele loziť tak, aby to príjemne šteklilo a nemusel som ich odhánať a v pravidlných intervaloch kaziť pohodu. Mám rád malé aj velké prsia, malé aj veľké zmrzliny, malé víťazstvá a veľké plány. Mám rád ten skvelý pocit, keď dokončím ďalší článok.

predchádzajúci dobrý článok............................................ďalší dobrý článok

Návrat na úvod Poslať e-mail